Zistite viac o Newtonovej teórii relativity

Galileo a Newton predložili to, čo dnes nazývame newtonovský princíp relativity. Teória Newtonovej teórie teoreticky vysvetľuje pohyb objektov hlboko pod rýchlosťou svetla.

Teória relativity vo všeobecnosti študuje, ako merať fyzikálne veličiny, ktoré závisia od pozorovateľa, ako aj od pozorovaných udalostí. Poďme, dozvieme sa viac o Newtonovej teórii relativity a pokračujeme v diskusii.

Relativita je jednou z niekoľkých teórií týkajúcich sa pohybu, ktorá slúži na vysvetlenie odchýlok od newtonovskej mechaniky, ktoré vznikajú z relatívne rýchleho pohybu. Táto teória zmenila náš pohľad na priestor, čas, hmotnosť, energiu, pohyb a gravitáciu.

O objekte sa hovorí, že sa pohybuje, ak sa poloha objektu mení vzhľadom na jeho referenčný rámec. Kde sa v diskusii o relativite používa referenčný rámec inerciálny referenčný rámec, čo je referenčný rámec, v ktorom platí Newtonov prvý zákon (zákon zotrvačnosti).

(Prečítajte si tiež: Spoznajte pojem Newtonov zákon ako základ pre klasickú mechaniku)

Newtonova teória relativity tvrdí, že všetky Newtonove zákony platia rovnako pre všetky tieto zotrvačné referenčné rámce. Newtonov koncept relativity tiež tvrdí, že nie je možné detegovať absolútny pohyb, čo znamená, že ak máme dva zotrvačné referenčné rámce pohybujúce sa konštantnou rýchlosťou voči sebe navzájom, potom nemôžeme určiť, ktorý referenčný rámec sa pohybuje alebo ktorý je v pokoji.

Napríklad, keď sedíme v bežiacom autobuse a prechádzame okolo osoby, ktorá stojí na kraji cesty, potom sa hovorí, že v prípade osoby, ktorá je na kraji cesty, sa pohybujeme, pretože referenčným rámcom je táto osoba. Naopak, hovorí sa, že mlčíme, ak je referenčným rámcom autobus.

Z týchto príkladov existujú dva typy referenčných rámcov, a to stacionárny referenčný rámec (ľudia) a pohyblivý referenčný rámec (auto). Stacionárny alebo pohyblivý stav je teda relatívnym konceptom, ktorý závisí od referenčného rámca pozorovateľa.

Udalosti pozorované z rôznych rámcov sa môžu javiť odlišne od pozorovateľa každého rámca. Pokiaľ ide o Newtonovu teóriu relativity, možno konštatovať, že vzorec fyzikálnej rovnice je v'x = vx - v alebo vx = v'x + v.

V 17. storočí bol tento koncept vedcami dobre prijatý. Koncom 19. storočia však koncept Newtonovej relativity už nebol platný kvôli zmene myslenia, že absolútny pohyb je možné detegovať pomocou princípu merania rýchlosti svetla, takže pohyb objektov je relatívny a nie absolútny.